Vzdelávanie je rozdelené na 2 časti – všeobecnú, ktorá je spoločná pre všetkých a v ktorej účastníctvo získa základný prehľad o LGBTI+ terminológii, rešpektujúcom jazyku či nevedomých predsudkoch. V druhej, špecifickej časti, bude účastníctvo rozdelené podľa svojho zamerania (medicína, psychológia, učiteľstvo) a bude sa venovať konkrétnym príkladom z praxe.

Účasť na webinároch je bezplatná. Prihlasovací formulár nájdete na tomto odkaze.

Termíny spoločných webinárov

Spoločný úvod I:

Štvrtok 15.6.2023: 16.00-19.00
Piatok  16.6.2023: 16.00-19.00

Spoločný úvod II:

Sobota 17.6.2023: 09.00-12:00 a 14.00-17.00

(môžete si vybrať, ktorý spoločný úvod Vám vyhovuje)

Webináre podľa špecializácie

Psychológovia/psychologičky + lekárstvo:

Pondelok 19.6.2023: 16.00-19.00
Utorok 20.6.2023: 16.00-19.00

Učiteľstvo a školskí psychológovia/psychologičky:

Streda 21.6.2023: 16.00-19.00
Štvrtok 22.6.2023: 16.00-19.00

Je potrebné sa zúčastniť celého cyklu (jeden zo spoločných úvodov + sada webinárov podľa špecializácie).

Prihlasovanie je možné do naplnenia kapacít. Účasť budeme potvrdzovať priebežne.

Kto povedie webináre?

Adam Zubrický, BA, MA, MBACP je psychoterapeut, absolvent dlhodobého výcviku v psychodynamickej psychoterapii a poradenstve (s vyznamenaním) na University of London a člen Britskej Asociácie pre Poradenstvo a Psychoterapiu (British Association for Counselling and Psychotherapy).

Vo svojej terapeutickej praxi sa Adam špecializuje predovšetkým na prácu s rodovou, sexuálnou a vzťahovou rozmanitosťou (z angl. Gender, Sexual and Relationship Diversity), čo znamená, že jeho vlastný prístup je kombináciou psychodynamických, vzťahovo zameraných a sociokultúrne informovaných elementov, ktoré reflektujú špecifické potreby LGBTI+ ľudí a kladú dôraz na anti-opresívnosť a sociálnu spravodlivosť.

Medzi ďalšie oblasti, ktorým sa Adam vo svojej praxi venuje, patria vzťahové potiaže, etnická, kultúrna a jazyková diverzita, intersekcionalita, práca s expatmi a menšinami, úmrtia, straty a práca so zármutkom, následky rodinného alebo vzťahového zneužívania, a vyrovnávanie sa s následkami COVIDu.

Mimo svojej terapeutickej praxe sa Adam podieľa na viacerých medzinárodných projektoch zameraných na mentálne zdravie LGBTI+ ľudí v role odborného konzultanta.

Projekt „Dúhové vzdelávanie“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Projekt realizuje Dúha na východe, o.z.

The post Vzdelávanie o LGBTI+ témach pre odborníctvo II. appeared first on PRIDEkosice.sk.

V Južnej Kórei po prvý raz súd priznal práva LGBTI+ páru

V prelomovom rozsudku súd v juhokórejskom Soule priznal gejskému páru právo na rovnaké benefity zo zdravotného poistenia, aké sú dostupné pre heterosexuálne páry. Tamojšia spravodajská agentúra Yonhap informovala, že je to vôbec prvýkrát, čo krajina právne uznala status partnera/ky rovnakého pohlavia.

V systéme štátneho zdravotného poistenia Južnej Kórey si môže uplatniť úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť aj partner/ka poisteného alebo poistenej. So Seong-wook si najskôr benefity pre svojho partnera Kim Yongmina úspešne uplatnil, no štátna poisťovňa ich neskôr stiahla s argumentom, že urobila chybu. Pár sa obrátil na prvostupňový súd, ktorý v januári 2022 rozhodol v ich neprospech s odôvodnením, že právny poriadok Južnej Kórey neuznáva zväzky párov rovnakého pohlavia.

Druhostupňový súd však toto rozhodnutie koncom februára tohto roku zvrátil a skonštatoval, že postup zdravotnej poisťovne bol diskriminačný. Právo čerpať benefity z poistenia partnera či partnerky totiž nie je závislé od oficiálne uznaného zväzku, štátna zdravotná poisťovňa ho poskytuje aj nezosobášeným párom rozdielneho pohlavia.

Rozsudok je podľa aktivistov a aktivistiek za práva LGBTI+ ľudí v Južnej Kórei prelomový v boji za ich zrovnoprávnenie. Či sa stane precedensom, sa ešte ukáže – zatiaľ nie je právoplatný. Štátna zdravotná poisťovňa sa odvolá na Najvyššom súde.

Washington a Kalifornia sa ako jedny z mála amerických štátov neotáčajú transrodovým ľuďom chrbtom

V USA sa v ostatnej dobe roztrhlo vrece s návrhmi zákonov namierenými proti LGBTI+ ľuďom. Najohrozenejšie je poskytovanie zdravotnej starostlivosti transrodovej mládeži, napríklad v štátoch Tennessee, Mississippi či Iowa. Je preto vítanou novinkou, že zákonodarné zbory vo Washingtone a Kalifornii rokujú o návrhoch zákonov, ktoré poskytnú transrodovým ľuďom ochranu súkromia a posilnia ich bezpečnosť.

Navrhovaná legislatíva by umožnila transrodovým ľuďom, aby ich žiadosti o prepis rodu a zmenu mena neboli prístupné verejnosti v evidencii matrík. Návrh zákona v Kalifornii by dokonca zaviedol plošnú povinnosť nezverejňovať žiadosti o prepis rodu a zmenu mena mladistvých. Informácie o týchto zmenách boli historicky vždy verejne dostupné, v niektorých štátoch sa dokonca vyžaduje, aby boli oznámené v miestnych novinách. 

Podľa správy tlačovej agentúry The Associated Press, aktivisti a aktivistky za práva LGBTI+ ľudí už dlhšie varujú, že pri súčasnej dostupnosti týchto záznamov sú transrodoví ľudia ľahkým terčom kyberšikany či fyzického násilia. „Je to jednoduchý krok, ktorý by mohol výrazne prispieť k zvýšeniu bezpečnosti transrodových ľudí v našom štáte,“ povedal predkladateľ návrhu vo washingtonskom senáte Jamie Pedersen. Obdobnú legislatívu už v USA prijali v štátoch New York a Oregon.

Súdny dvor EÚ posúdi prípad transrodového muža, ktorému Rumunsko odmieta vydať doklady v súlade s jeho rodovou identitou

Arian Mirzarafie-Ahi je rumunský a zároveň britský štátny občan, ktorý v súlade s legislatívou Spojeného kráľovstva získal v roku 2020 (pred brexitom) osvedčenie o uznaní jeho rodovej identity.

Rumunské úrady jeho žiadosť o vydanie nových dokumentov, ktoré budú zodpovedať jeho rodovej identite, zamietli. Od Ariana vyžadujú, aby proces tranzície absolvoval v súlade s postupmi platnými v Rumunsku, ktoré sú podľa Európskeho súdu pre ľudské práva v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach. V roku 2021 ESĽP rozhodol proti Rumunsku v obdobnom prípade dvoch transrodových ľudí, ktorí sa roky súdili s rumunskými úradmi, aby im prepísali rod bez podmienky chirurgickej zmeny pohlavia.

Arian sa nachádza v podobne nedôstojnej situácii, ktorá porušuje jeho práva ako občana EÚ. Po brexite si totiž svoje občianske práva v EÚ môže uplatňovať už len na základe rumunského štátneho občianstva, avšak doklady vydané Rumunskom nezodpovedajú jeho skutočnej identite.

Za pomoci organizácie za práva LGBTI+ ľudí ACCEPT Romania podal Arian žalobu, v ktorej žiada rumunský súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal úrady uznať jeho rodovú identitu v súlade s osvedčením o uznaní rodu, ktoré mu vydali úrady v Spojenom kráľovstve. 

Vzhľadom na to, že Arianov prípad vyvoláva mnohé otázky v medziach práva EÚ, rumunský súd postúpil prípad Súdnemu dvoru EÚ. Jeho rozsudok bude záväzný pre súd v Rumunsku, no zároveň sa stane dôležitým precedensom pre práva transrodových osôb naprieč EÚ.

Rozsudok Najvyššieho súdu v Keni je trpkým víťazstvom tamojšej LGBTI+ komunity

LGBTI+ ľudia v Keni žijú pod neustálou hrozbou fyzického násilia nielen zo strany spoločnosti, ale aj zo strany polície a štátnych orgánov. Členovia a členky LGBTI+ komunity sú prenasledovaní a podrobovaní telesným prehliadkam na dokázanie tzv. pohlavného styku „proti prírode“, za ktorý hrozí v Keni až 14-ročné väzenie. Okrem toho sú neustálym terčom urážok a znevažovania na pôde parlamentu, na verejnosti či na sociálnych sieťach.

Iskričku nádeje vniesol do životov členstva kenskej LGBTI+ komunity Najvyšší súd. Koncom februára tohto roku rozhodol, že odmietnutie registrácie mimovládnej organizácie za práva LGBTI+ ľudí bolo protiústavné.

Žiadosť o registráciu si organizácia National Gay and Lesbian Human Rights Commission podala ešte v roku 2013. Rada pre registráciu mimovládnych organizácii ju však zamietla z dôvodu, že názov organizácie nesie slová „gay“ a „lesbian“. Na podnet vtedajšieho riaditeľa organizácie Erica Gitariho zákonnosť rozhodnutia preskúmavali kenské súdy. V roku 2015 vyniesol rozsudok v prospech organizácie prvostupňový súd a v roku 2019 ho potvrdil aj odvolací súd.

Nespokojná Rada pre registráciu mimovládnych organizácii potiahla prípad až na Najvyšší súd. Aj ten sa postavil na stranu ochrany práva na združovanie sa všetkých občanov a občianok Kene. Proti jeho rozsudku sa už nedá odvolať. 

Kenská LGBTI+ komunita sa tak po 10 rokoch dočkala štipky spravodlivosti. Toto víťazstvo má však sladko-trpkú príchuť. Najvyšší súd v rozsudku zároveň zdôraznil, že pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia zostáva naďalej nezákonný. Poslanec George Peter Kaluma v deň vyhlásenia rozsudku dokonca oznámil, že do kenského parlamentu predloží návrh zákona, ktorý by prísnejšie trestal homosexualitu a jej propagáciu. Kenskí aktivisti a aktivistky tak majú pred sebou ešte dlhú cestu za rovnoprávnosťou.

V občianskom združení Saplinq usilovne pracujeme na tom, aby sme podobné víťazstvá LGBTI+ ľudí nielen na súdoch mohli oslavovať aj tu na Slovensku – aj my predsa potrebujeme spravodlivú spoločnosť a podmienky pre dôstojný život LGBTI+ ľudí. Pomôcť nám môžete aj vy. Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq, pretože spoločne dokážeme viac!

Pripravila: Petra Kmecová

Titulný obrázok: canva.com

The post Teplé správy zo sveta appeared first on PRIDEkosice.sk.

Peťa tentokrát siahla po nezvyčajnej, no veľmi potrebnej knihe pre deti. 

My Shadow is Purple a My Shadow is Pink – Scott Stuart

Autor Scott Stuart je otec 8-ročného Colina, ktorý zbožňuje Elsu. Keď sa mu Colin zdôveril, že si chce na premiéru Ľadového kráľovstva 2 obliecť kostým Elsy, no bojí sa, že ho vysmejú, Scott spravil to, čo by mal spraviť každý správny otec. Kúpil si kostým Elsy a obliekol si ho tiež.

Práve Colinova odvaha inšpirovala Scotta napísať a ilustrovať knihu My Shadow is Pink. Jej hlavným hrdinom je malý chlapec, ktorý má rád princezné, víly a „veci, ktoré chlapci nerobia“. Kým tiene jeho kamarátov sú modré, ten jeho je ružový. Najprv sa naň hnevá, hanbí sa zaň, no vďaka podpore svojho otca čoskoro zistí, že každý má tieň, ktorý sa niekedy bojí ukázať.

V druhom pokračovaní „tieňovej série“ – v knihe My Shadow is Purple – vlial Scott nádej všetkým deťom (a rodičom), ktorých tiene nie sú ani ružové, ani modré.

My Shadow is Pink a My Shadow is Purple sú dojímavé príbehy o rodovej identite, inakosti a sebaprijatí. Sú dôkazom toho, že aj tieto témy sa dajú deťom predostrieť hravo a s citom. Obe knihy boli spracované do krátkych videí. Pozrieť si ich môžete tu a tu.

Maňu sa rozhodol pre titul, ktorý nazerá na rod a rodovú identitu z trochu iného uhla.

Evolution’s Rainbow: Diversity, Gender and Sexuality in Nature and People – Joan Roughgarden

Väčšina kníh, ktoré sa venujú rodu, rodovej identite a sexuálnej orientácii, skúmajú tieto témy z pohľadu psychológie, medicíny, resp. sociológie. No kniha americkej ekologičky a evolučnej biologičky Joan Roughgarden ponúka pohľad na rod cez prizmu biológie. Nemá ale snahu zistiť do akej miery je sexualita a rod ukotvený v genetickej informácii jedinca. Pozornosť sústreďuje úplne inde – snaží sa naše aktuálne vedecké poznanie v oblasti biológie očistiť od nánosov patriarchátu, binárneho vnímania rodu a heteronormativity, ktoré značne pokrivili to, čo považujeme za „normálne“ a „prirodzené“.

Mnohé homofóbne a transfóbne argumenty sa často snažia odvolávať na biológiu, resp. prírodu, no Roughgarden nám pripomína, že takéto vnímanie je rigídne, obmedzené a nepravdivé. Človek mal oddávna snahu všetko v prírode kategorizovať, utriediť, zaradiť – čo vytvorilo mylný dojem strnulosti a jednoznačnosti. No v prírode v skutočnosti nie je nič čierno-biele, práve naopak. Príroda predstavuje nespočetné množstvo variácií a možností, ako živočíchy v rámci jedného druhu spolunažívajú, a neustále prekonáva všetky pokusy o rozdelenie do úhľadných kategórií.

Ak je v prírode niečo normou tak je to rozmanitosť a komplexnosť, nie uniformnosť. To je to, čo robí živočíšny druh silnejším a prispôsobivejším.  

Lex odporúča pútavého sprievodcu nabitého informáciami a úžasnými ilustráciami a young adult román o Felixovi, ktorý hľadá šťastie v komplikovanom svete, ktorému nerozumie.

Gender: A Graphic Guide – Meg-John Barker

Je maskulinita toxická? Prečo sú verejné toalety takou prepieranou témou? Ako feminizmus zmenil dostupné rodové roly – a pre koho? Ako náš život v spoločnosti ovplyvňuje náš rod, sexualita, rasa, trieda či zdravotné znevýhodnenia? Odpovede nájdete v tomto krásnom ilustrovanom sprievodcovi z dielne autorstva Meg-John Barker a ilustrátora Jules Scheele. 

Knižku som našiel v malom kníhkupectve, keď som bol na výlete v britskom Brightone v mestskej časti the Lanes. Keď som ju začal listovať očarili ma živé a pútavé ilustrácie, vďaka ktorým človek rýchlejšie pochopí aj komplikovanú problematiku rodu.

V knihe sa dočítate o histórii feminizmu a spoznáte známe osobnosti kvír aktivizmu. Dozviete sa o rôznych druhoch maskulinity, femininity a androgýnie. Kniha taktiež prehľadne vysvetľuje prežívanie transrodových a nebinárnych ľudí. 

Vďaka tejto knihe zaručene odtrhnete oči od infografík na Instagrame. Knihu by som odporučil každému, kto sa považuje za spojenca kvír či transrodových ľudí a chce lepšie pochopiť problematiku ohľadne rodu a rodovej identity. U mňa doma je položená na stolíku pred televízorom a ilustrácie vždy pritiahnú oči každej návštevy.

Felix až navěky – Kacen Callender

Hlavný hrdina tohto young adult príbehu je Felix, ktorý je trans, Čierny a kvír. Hoci je Felix na svoju identitu hrdý, tajne sa obáva, že to, že patrí do mnohých marginalizovaných skupín naraz, je prekážkou, kvôli ktorej nikdy nezíska to svoje vysnívané „žili šťastne až naveky“. 

Felix až navěky je úprimný príbeh o identite a zamilovaní sa, ktorý nám pripomína, že všetci sme hodní lásky. Dej sa odohráva počas leta v New Yorku, kde sa Felix zúčastňuje prázdninovej umeleckej školy. Opisy mesta sú veľmi živé, spolu s Felixom cestujeme metrom, obzeráme si malé kvetinárstvo či flirtujeme na luxusnej párty v mrakodrape, kam akosi nezapadáme. 

Z milostnej zápletky som mal motýliky v bruchu – je super zažívať krásu a krehkosť zamilovaných kvír ľudí. Žiaľ, živá je aj transfóbia, ktorú Felix prežíva, či už v škole, alebo v online priestore. 

Neprekvapilo by ma, keby sa táto kniha stala v najbližších rokoch predlohou pre film alebo seriál.

Autorstvá: Maňu Kościuszko, Petra Kmecová a Alexis Santay

Titulný obrázok: upravená ilustrácia z knihy Gender: A Graphic Guide

The post Máte trampoty s rodom? Tieto knihy vám pomôžu túto tému lepšie pochopiť appeared first on PRIDEkosice.sk.

Učebnice o nej mlčia, no dôkazy v ľúbostných listoch hovoria samé za seba. Zvečnite aj vy svoje city na papier. Prekvapte na Valentína svoju polovičku alebo iného, vášmu srdcu blízkeho človeka rukou písaným listom či pohľadnicou. 

Pre inšpiráciu vám prinášame fragmenty lásky, ktorú si pod rúškom listového tajomstva vyznávali osobnosti literatúry či dejín.

Virginia Woolf a Vita Sackville-West

Vedeli ste, že román Virginie Woolf Orlando je o jej vzťahu s poetkou Vitou Sackville-West? Vitin syn o ňom dokonca povedal, že je to najdlhší a najčarovnejší milostný list v literatúre. 

Krátko po tom, čo sa Vita a Virginia do seba zaľúbili, Virginia píše:

„… pôjdeme do Hampton Court, navečeriame sa spolu pri rieke, prejdeme sa za mesačného svitu po záhrade a domov prídeme neskoro, dáme si fľašu vína, opijeme sa a ja ti poviem o všetkých myšlienkach, čo nosím v hlave, o miliónoch, myriádach…“

Oscar Wilde a Lord Alfred Douglas

Írskemu spisovateľovi Oscarovi Wildeovi učaroval v roku 1891 mladý anglický básnik Lord Alfred „Bosie“ Douglas. Ich korešpondencia patrí medzi tie najromantickejšie v histórii.

Uchvátený Alfredovou poéziou, Oscar v jednom z listov píše:

„… bolo by to zvláštne, ak by tvoje pery červené ako listy ruže neboli stvorené aj pre opojenie hudbou a piesňou, len pre opojenie bozkami… S neutíchajúcou láskou, navždy, tvoj Oscar“

Láska k mužom sa však pre Oscara Wilda stala osudnou. Za „necudné správanie“ strávil vo väzení dva roky, po ktorých sa už nikdy nedokázal vrátiť k životu, aký viedol pred odsúdením.

Emily Dickinson a Susan Gilbert

Tesne pred dvadsiatymi narodeninami poetka Emily Dickinson stretla Susan Gilbert – svoju prvú a najväčšiu lásku. Autorka Maria Popova vo svojej knihe Figuring uvádza, že Susan sa stala Emilinou múzou, jej prvou čitateľkou a editorkou, jej najbúrlivejším vzťahom, jej „jedinou ženou na svete“.

V čase ich odlúčenia Emily píše:

„Susie… poď domov… a buď opäť moja a pobozkaj ma, ako si ma zvykla bozkávať…“

V inom zas: 

„Tvoj list som vášnivo roztrhla a v nádeji po zbytkoch tvojej chuti som olízala pečať obálky.“

Sue sa vydala za Emilinho brata, no s Emily si zostali blízke až do jej smrti. Emily jej venovala niekoľko básní a aj Sue sama skladala básne. „V mori prózy,“ píše Emily, „sme jediné poetky.“

Allen Ginsberg a Peter Orlovsky

Krstný otec bítnikov Allen Ginsberg a básnik Peter Orlovsky sa stretli v San Franciscu v roku 1954. Ich vzťah bol otvorený, obaja mali aj iných partnerov či partnerky.

Na Valentína roku 1958 Allen píše Petrovi z Paríža:

„Napíš mi už čoskoro, zlato, ja ti asi napíšem dlhokánsku báseň, ako keby si bol Boh, ku ktorému sa modlím – S láskou, Allen“

O pár dní neskôr mu z Paríža opäť píše: „… chýbaš mi, tvoje ruky, nahota a držanie sa navzájom – život bez teba zdá sa byť prázdnejší, chýba tu teplo duše…“

Allen a Peter boli životnými partnermi až do Allenovej smrti v roku 1997. Svoj vzťah označovali ako „manželstvo spečatené sľubmi“.

Eleanor Roosevelt a Lorena Hickok

Prvá dáma Eleanor Roosevelt spoznala žurnalistku Lorenu „Hick“ Hickok v roku 1928. Povaha ich tridsaťročného vzťahu zostáva predmetom špekulácií.

V deň manželovej inaugurácie v roku 1933 Eleanor píše Hick:

„Najdrahšia Hick, nemôžem ísť spať bez toho, aby som ti niečo napísala. Dnes večer som sa cítila, akoby malá časť zo mňa odchádzala. Stala si sa súčasťou môjho života natoľko, že bez teba je prázdny.“

„Bolo zvláštne, že som ti nemohla povedať ,je t’aime‘ a ,je t’adore‘ hoci som tak túžila… Nezabúdaj, hovorím to, zaspávam s myšlienkami na teba“, spomína Eleanor na spoločný telefonát.

„Láska, ktorá sa neodváži vysloviť svoje meno“

Takto v roku 1892 opísal lásku medzi dvoma mužmi básnik Lord Alfred Douglas v sonete Dve lásky. Táto metafora odznela aj v súdnom procese s Oscarom Wildeom, ktorý ju nebojácne a slovami plnými nehy obhajoval. 

V časoch, keď si svoje srdcia na papier vylievali Emily, Oscar či Virginia bola kvír láska naozaj tabu –⁠ nepochopená, odsudzovaná, kriminalizovaná. 

Žiaľ, ešte ani dnes  nemôžeme s radosťou povedať, že toto vnímanie je už úplne minulosť. Čaká nás ešte dlhá cesta za rovnoprávnosťou, nech sa ani naša láska nebojí vysloviť svoje meno. 

K zmene môžete prispieť aj vy. Pridajte sa k pravidelnému podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a pomôžte nám budovať spravodlivú spoločnosť a dôstojný život pre LGBTI+ ľudí. Spoločne dokážeme viac!

Pripravila: Petra Kmecová

The post Papier, pero a riadky plné lásky. Inšpiruj sa úryvkami z ľúbostných listov LGBTI+ osobností histórie appeared first on PRIDEkosice.sk.

No namiesto toho, aby táto príležitosť pre spájanie viedla k inklúzii, sa FIFA rozhodla ísť úplne opačným smerom. Už výberom Kataru, ako hosťujúcej krajiny vyslala jasný odkaz, že s LGBTI+ ľuďmi neráta a ľudské práva sú jej ukradnuté. Či už v profesionálnom športe, alebo na tribúnach futbalových štadiónov. FIFA úspešne ignorovala útlak a vykorisťovanie viacerých skupín obyvateľstva represívnym režimom v Katare. A neostávala len pri pasivite – dištancovala sa aj od akejkoľvek formy podpory práv LGBTI+ ľudí počas zápasov na šampionáte.

FIFA je organizácia, ktorej vplyv a moc rozhodne nie sú zanedbateľné. Či už vo svete, alebo v konkrétnej krajine, kde sa šampionát koná. Tento 22. ročník priniesol obrovskú šancu, aby FIFA podnikla konkrétne kroky, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie ohľadom ľudských práv (minimálne počas trvania šampionátu). No za posledných 10 rokov príprav podujatia sa objavilo nespočetné množstvo prípadov závažných porušení ľudských práv, ktoré FIFA namiesto riešenia bagatelizovala alebo priamo ignorovala.

Šampionát, ako lakmusový papierik dodržiavania ľudských práv

Dnes už môžeme povedať, že táto šanca žiaľ ostala premárnená. Medzinárodná futbalová federácia nevyužila svoj potenciál a nebola hybnou silou pozitívnych zmien. Namiesto toho sa snažila akékoľvek prejavy solidarity (či už s kvír ľuďmi alebo ďalšími utláčanými skupinami) umlčať a postihovať. 

Svetový pohár mal byť radostnou oslavou športu, no ostala po ňom len trpká pachuť. Vítaní sú v Katare vraj všetci, ale musia rešpektovať kultúru, tradície a náboženstvo. Kde ale končí kultúra a začínajú nenávistné prejavy a útlak marginalizovaných skupín obyvateľstva? 

Situácia kvír ľudí v Katare

Ľudskoprávne organizácie z celého sveta neúnavne informujú o žalostnej situácii už od roku 2010, keď Katar oficiálne získal štatút krajiny, ktorá bude 22. Majstrovstvá sveta vo futbale usporadúvať.

Katar je tradičnou arabskou monarchiou v ktorej neobmedzene vládne absolutistický vládca – emir Tamím bin Hamad Ál Thání. V jeho rodine sa trón dedí už od polovice 19. storočia. Emir má všetky zákonodarné a výkonné právomoci a kontroluje aj súdnictvo. Politické strany nie sú povolené. Zatiaľ čo katarskí občania patria medzi najbohatších na svete, drvivá väčšina z nich nemá žiadne politické práva a len málo občianskych slobôd. 

Medzinárodná organizácia Freedom House, ktorá každoročne posudzuje úroveň slobody v jednotlivých krajinách sveta, udelila Kataru za rok tento rok 25 bodov zo 100, čím ho zaradila medzi neslobodné krajiny. V krajine neexistuje právo na zhromažďovanie a protest. Homosexualita je kriminalizovaná. Obavy fanúšikov o bezpečnosť boli teda na mieste. Nedalo sa očakávať, že počas šampionátu bude situácia výrazne iná.

S kvír ľudmi v Katare zaobchádzajú nesmierne kruto. Dennodenne čelia represiám a diskriminácii. Žijú v permanentnom strachu, popierajú alebo skrývajú svoju identitu, vedú dvojaký život a dúfajú, že ich „tajomstvo“ nebude nikdy odhalené. Mohlo by ich to totiž stáť aj život. Iní v takomto prostredí odmietajú žiť a ak majú možnosti a zdroje, krajinu opúšťajú. 

Bývalý prezident FIFA Sepp Blatter krátko po rozhodnutí, že sa šampionát bude konať práve v Katare, odkázal žartovným tónom kvír návštevníctvu, aby sa zdržalo akýchkoľvek sexuálnych aktivít. Zároveň dodal, že žijeme v otvorenom svete a že v Katare sa vraj nevyskytnú nijaké problémy. 

Jediná ľudskoprávna organizácia pôsobiaca v Perzskom zálive – Human Rights Watch, priniesla pred začiatkom šampionátu svedectvá ľudí, ktorí boli pre ich sexuálnu orientáciu a rodový prejav v katarskom väzení verbálne ponižovaní a mučení. 

Necelé dva týždne pred začiatkom majstrovstiev v nemeckej televízii ZDF, jeden z čestných ambasádorov šampionátu bývalý katarský futbalista povedal, že homosexualita je „duševná porucha“. Rozhovor bol náhle ukončený hovorcom šampionátu. 

Sportswashing na katarský spôsob

Termín „sportswashing“ sa začal používať približne pred desiatimi rokmi v kontexte so snahou autoritárskych režimov vylepšovať si prostredníctvom športu obraz vo svete a odvádzať pozornosť od závažného porušovania ľudských práv. Jeho korene však siahajú omnoho hlbšie do histórie. Za jeden z prvých príkladov sportswashingu môžeme považovať Svetový pohár vo futbale v roku 1934, ktorý sa konal v Taliansku. V tom čase v krajine vládol fašistický režim na čele s Benitom Mussolinim. Ďalším príkladom sú Letné olympijské hry v Berlíne, ktoré sa konali v roku 1936. Vtedajší ríšsky kancelár Adolf Hitler sa snažil prostredníctvom olympiády propagovať jeho vládnutie, ideológiu rasovej nadradenosti a antisemitizmus. 

Katar je historicky prvou arabskou a prvou moslimskou krajinou, ktorá šampionát usporadúva. Krajina sa o túto pozíciu uchádzala dlhodobo, a to aj napriek kritickým hlasom, že nemá žiadnu futbalovú tradíciu a že ich národná reprezentácia sa na majstrovstvá nikdy nekvalifikovala. Taktiež podnebie krajiny, kde teplota často presahuje 50 stupňov, nie je práve ideálnym prostredím pre akýkoľvek športový výkon. 

Od udelenia rozhodnutia na usporiadanie šampionátu v roku 2010 čelí Katar neutíchajúcim vlnám kritiky. Oprávnene. Samotná voľba bola neprehľadná, krajina nepatrila medzi favoritov a hovorí sa aj o údajnej korupcii. Nemecká publicistka Mirjam Schmidt sa domnieva, že Katar využíva turnaj na presadzovanie svojich strategických a politických záujmov v regióne.

Do Kataru zamierilo minimálne milión fanúšikov a fanúšičiek futbalu, podujatie sledovali médiá takmer v každej krajine. Svetový pohár tak predstavoval jedinečnú príležitosť, využiť obrovskú mediálnu pozornosť a vyjadriť nesúhlas s postojom FIFA ku kauzám, ktoré sa objavili v prípravnej fáze šampionátu, alebo priamo počas neho. A mnohé/í sa tejto príležitosti chopili. 

Kvír ľudia nám nie sú ľahostajní, znie z futbalových štadiónov  

Vlažný postoj organizátorov šampionátu, ktorý v téme zrovnoprávnenia a prijatia LGBTI+ ľudí len udržiava žalostné status quo, bol silným impulzom pre futbalových hráčov, reprezentácie, komentátorky a komentátorov, ako aj niektorých fanúšikov a fanúšičky. Rozhodli sa zobrať iniciatívu do vlastných rúk, využiť mediálnu pozornosť a ukázať, že odmietajú akékoľvek prejavy nenávisti a diskriminácie LGBTI+ ľudí, nie len v Katare, ale na celom svete. 

Dánska futbalová reprezentácia plánovala na tréningoch nosiť dresy s nápisom „Human rights for all“ (“Ľudské práva pre všetkých”). Oznámili to organizátorovi vopred e-mailom. Ten reagoval tlačovou konferenciou súčasného prezidenta FIFA Gianniho Infantina. V jeho viac ako hodinovom monológu, ktorý sa ostane v histórii FIFA navždy svietiť ako čierna škvrna, sa ani jednou vetou nezmienil o nevyplatených mzdách, mŕtvych pracovníkoch, neodsúdil homonegatívne slová ambasádora šampionátu, nezodpovedal otázky ohľadom údajnej korupcie. Namiesto toho vyzýva krajiny západnej Európy, aby nemoralizovali a radšej sa ospravedlnili.

Podľa Infantina je adekvátnou reakciou pasivita a svoju pozornosť by sme mali stopercentne sústrediť na futbalový šampionát. Fakt, že zápasy sa odohrávali priamo miestach, kde pri ukrutných horúčavách pracovali robotníci v otrockých podmienkach, tisíce z nich pri tejto práci zahynuli a ich rodiny sa dodnes nedočkali finančného odškodnenia, máme jednoducho ignorovať. Takisto ako máme ignorovať aj neustály útlak ďalších marginalizovaných skupín za múrmi štadiónov. O to pokryteckejšie tieto slová vyznievajú práve z úst človeka, ktorý je sám synom migrujúcich pracovníkov.

Tréner nórskeho tímu Ståle Solbakken v reakcii na tlačovú konferenciu povedal, že Infantino nie je práve v pozícii poučovať iných o morálke a etike. Nie je podľa neho ani veľkým športovým vodcom a taktiež ani historikom.

Pár mesiacov pred začiatkom šampionátu sa spojilo sedem európskych futbalových mužstiev a spoločne poslali organizátorom list so žiadosťou, aby kapitáni reprezentácií mohli počas zápasov nosiť na ramene kapitánsku pásku s dúhovým srdcom a heslom „One love“ (“Jedna láska”). Symbolicky tak chceli vyjadriť solidaritu s kvír ľuďmi, ktorí sú v Katare tvrdo kriminalizovaní. FIFA na list nereagovala. Namiesto toho predstavila vlastné alternatívy kapitánskych pások s iným vizuálom. Následne upovedomila hráčov, že kapitáni, ktorí nastúpia s páskou s dúhovým srdcom dostanú žltú, alebo červenú kartu (podľa stanov ich môže hráč dostať za prejav politického názoru, čo je v rozpore z pravidlami FIFA). To športovcov vystrašilo a nakoniec z tejto iniciatívy vycúvali.

Nesúhlas voči počínaniu FIFA jasne vyjadrila nemecká reprezentácia. Hráči si pred zápasom s Japonským tímom zakryli ústa rukami. Dali tak najavo, že im organizátor bráni slobodne sa vyjadriť. 

Symbolickú podporu ukázala aj športová komentátorka a bývalá futbalistka Alex Scott, ktorá si priamo do živého vstupu BBC navliekla na rameno kapitánsku pásku s dúhovým srdcom. Jej kolegyňa komentátorka Claudia Neumann mala počas zápasu USA vs. Wales oblečené tričko s dúhovým srdcom a dúhovú pásku na ramene. 

Podpora LGBTI+ komunity zaznela aj z tribún. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeser a belgická ministerka zahraničia Hadja Lahbib prišli na zápas s páskou s dúhovým srdcom.

Peniaze, peniaze a ešte raz peniaze

Katar patrí medzi najbohatšie krajiny na svete a môže si preto dovoliť použiť nepredstaviteľné finančné zdroje a politický tlak na to, aby čo najviac umlčal kritiku z radov futbalových zväzov, ľudskoprávnych organizácií, športových komentátoriek a komentátorov a mnohých ďalších. Môže sa tak zdať, že všetci bojujeme proti veterným mlynom. No s narastajúcim tlakom rastie aj protitlak.

Netreba zabúdať, že to bola práve FIFA, ktorá v roku 2016 podpísala dokument OSN (Guiding principles on business and human rights). Ten ju priamo zaväzuje k tomu, aby sa vyhýbala porušovaniu ľudských práv, venovala tejto téme pozornosť a riešila konkrétne negatívne vplyvy na ľudské práva. Nástrojom zmeny má byť prijatie opatrení, ktoré zaistia nápravu a prevenciu. FIFA má teda priamu povinnosť monitorovať počas organizovania a konania šampionátu v Katare situáciu, týkajúcu sa ľudských práv. V prípade ich porušovania musí podniknúť konkrétne kroky, ktorých funkčnosť neskôr preverí a o celom procese bude podávať pravidelné správy. Dnes je však už jasné, že žiadne z týchto záväzkov voči OSN neplní. 

To je ďalší z dôvodov, prečo pôsobia výroky súčasného prezidenta FIFA Gianniho Infantina, v ktorých žiada športovcov a fanúšictvo, aby futbal nezaťahovali do ideologických vojen, nanajvýš pokrytecky a arogantne. Dokazuje to tiež, že v  Katare žiaľ nemá každý ľudský život rovnakú hodnotu. Nielen počas šampionátu, ale aj mimo neho. 

„Ak šport nemôže slúžiť k pozitívnym zmenám v spoločnosti, a to ani dočasne počas trvania šampionátu, ktorý pozýva svet, aby sa ho zúčastnil, potom to nie je ničím iným ako naháňaním sa za loptou. A tak by sme k tomu mali aj pristupovať”, vyjadril sa k šampionátu John Amaechi, prvý basketbalový hráč NBA, ktorý sa verejne vyoutoval. Text:

Text: Manu Kosciuszko 

The post Červená karta pre Katar appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prosím, môžeš sa nám spolu s Lotosovými kvetmi predstaviť?

Lotosové kvety alebo Lotosky, ako si tiež familiárne hovoríme, sú prvým a zatiaľ jediným registrovaným LGBTI+ športovým klubom na slovenskej scéne. Všetko sa to začalo stretnutím volejbalových nadšencov ešte v roku 2011. V súčasnosti máme zabehnutých 5 športových skupín s pravidelnými tréningami: volejbal, florbal, beh, bedminton, joga. Naše  tréningy prebiehajú na športoviskách v Bratislave a ich súhrnná návštevnosť dnes dosahuje priemerne cez 50 ľudí týždenne. Vždy však radi privítame nových záujemcov a záujemkyne.

Hrdo a s láskou reprezentujeme slovenský teplý šport, náš klub a komunitu doma aj v zahraničí. Za všetky podujatia spomeniem Euro Games a Gay Games – európske a celosvetové LGBTI+ športové hry, Prague Rainbow Spring v Prahe, turnaj Futbal proti homofóbii a rasizmu pod hlavičkou FARE v Bratislave, štafetový beh Od Tatier k Dunaju, česko-slovenská teplá volejbalová liga LEGA(Y). Môžeme sa tiež pochváliť vlastným medzinárodným podujatím Lotos Cup Bratislava, ktoré každoročne usporadúvame už od založenia klubu.

View this post on Instagram

A post shared by Sports club Lotosove Kvety (@lotosovekvety)

Od roku 2018 sme členom EGLSF – Európskej gej a lesbickej športovej federácie, ktorá spája a podporuje aktuálne okolo 130 klubov a športovo orientovaných LGBTI+ organizácií nielen z Európy. Popri medzinárodnej spolupráci samozrejme rozvíjame partnerstvá aj s domácimi komunitnými organizáciami a zúčastňujeme sa na slovenských Pride pochodoch hrdosti.

„V Lotoskách som si celkom rýchlo uvedomil, že šport je tiež veľmi dobrým nástrojom pre budovanie komunity aj scitlivovanie spoločnosti.“

Môj príchod k Lotoskám v roku 2014 bol motivovaný hlavne príležitosťou zaradiť k svojim individuálnym aj nejaký ten kolektívny šport. V tom čase sa v našom klube rodilo florbalové družstvo. Ja som o florbale nemal ani páru. Ako sa drží hokejka? Koľko hráčov je na ihrisku? Koľko trvá tá hra? Nebudem na smiech alebo na obtiaž? Bezpečné prostredie, priateľské prijatie a pohotová trénerka moje obavy rozptýlili už na prvom tréningu. Zostal som, florbal hrám doteraz a za ten čas sa už nazbieralo veľa krásnych a nezabudnuteľných zážitkov. Ba čo viac, v Lotoskách som si celkom rýchlo uvedomil, že šport je tiež veľmi dobrým nástrojom pre budovanie komunity aj scitlivovanie spoločnosti.

Ako a prečo vôbec vznikol nápad založiť športový klub pre LGBTI+ ľudí? Čo je vaším cieľom?

Na začiatku nášho príbehu boli dvaja kamaráti, Ľubo a Ľubo, ktorých zoznámil Marek. Chalani mali radi šport, najmä volejbal. Dali dokopy partiu gejov, ktorí nechceli svoj spoločenský život obmedzovať iba na nočné kluby a zoznamky. Začali spolu pravidelne hrávať halový volejbal, ku ktorému neskôr pridali aj plážový. Postupne sa zlepšovali až na súťažnú úroveň a zároveň si užitočne krátili voľné chvíle. Výraznou inšpiráciou pre nich bol aj športový klub Alcedo z Prahy, ktorý mal už vtedy za sebou veľmi peknú históriu. Asi rok a pol po prvom stretnutí boli Lotosové kvety zaregistrované aj oficiálne ako občianske združenie. Veľmi sa teším sa z toho, že všetci títo traja spomenutí kamaráti sú stále v Lotoskách – hrajú, riadia a pomáhajú.

„Pre LGBTI+ ľudí žijúcich v regiónoch by mali takéto športové kluby nezanedbateľný prínos.“

Postupný rozvoj klubu v priebehu desaťročia bol spojený nielen s novými disciplínami. Ruka v ruke s nimi prišiel nárast našich členov a členiek z celého spektra LGBTI+ ľudí. K tomu viaceré partnerské a projektové spolupráce na domácej aj medzinárodnej pôde. Toto všetko prinieslo pre Lotosové kvety a Lotos Cup Bratislava výraznú pozíciu na európskej mape LGBTI+ športového aktivizmu.

A ako si želáme, aby tento úspešný príbeh pokračoval? Bolo by skvelé aj v ďalších slovenských mestách sledovať takéto športové tímy a kluby. Pre LGBTI+ ľudí žijúcich v regiónoch by mali nezanedbateľný prínos. Radi by sme tiež postupne nadviazali spoluprácu so slovenským športovým hnutím. No a rozhodne potrebujeme a budeme skvalitňovať prevádzku klubu.

V čom je podľa teba najväčší prínos, ktorý Lotosové kvety majú pre LGBTI+ komunitu?

Športové kluby vo všeobecnosti prinášajú šport bližšie k ľudom. Rovnako aj my v Lotoskách sa snažíme vytvárať podmienky pre zveľaďovanie telesnej zdatnosti, zároveň aj mentálnej a sociálnej vyspelosti našich športovcov a športovkýň.

Špecifikom, ktoré nás odlišuje od štandardných klubov je, že naše podujatia sú určené hlavne pre ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Chceme hlavne ľuďom z LGBTI+ komunity pomáhať udržiavať si zdravý životný štýl, pestré spoločenské kontakty a celkovo životnú pohodu. Nemáme však žiadne obmedzenia, ktoré by kohokoľvek diskvalifikovali z účasti na našich tréningoch a ostatných akciách. Podstatné je, aby sme mali bezpečné a inkluzívne športoviská. Prostredie, v ktorom môžeme vystupovať úplne otvorene, bez obáv z diskriminácie, nenávistných útokov, odmietnutia či nechceného prezradenia.

„Príčinou strachu a predsudkov býva často nedostatok informácií a nezáujem o svoje vlastné okolie.“

Šport je krásny fenomén s pozitívnym vplyvom na rozvoj jednotlivca a tým aj celú spoločnosť. Prostredníctvom neho sa môžeme priúčať rovnosti príležitostí, cieľavedomej práci, férovej hre, taktickému mysleniu či tímovej spolupráci. Pre nás je šport zároveň cenným a nevyčerpateľným komunikačným obsahom. Prezentáciou svojich aktivít totiž prispievame k tvorbe pozitívneho neskresleného obrazu o LGBTI+ ľuďoch. Veríme, že týmto spôsobom pomáhame liečiť zbytočné obavy z odlišnej sexuálnej orientácie, rodovej identity či iných daností človeka. Príčinou strachu a predsudkov býva často nedostatok informácií a nezáujem o svoje vlastné okolie. 

Ako sa stať členom vášho klubu? Musí človek spĺňať nejaké predpoklady? 

V Lotosových kvetoch má dvere otvorené každý a každá. Tvoje pohlavie, vek, telesná zdatnosť ani skúsenosť či neskúsenosť v konkrétnom športe nie sú limitujúce. Nie sme profesionálny klub a nezúčastňujeme sa oficiálnych súťaží pod národnými asociáciami. Naše tréningy sú o tom, aby sme si zahrali či zabehali, porozprávali sa a podporili, a v dobrej nálade vrátili domov.

Hľadáš hobby aktivitu? Chcel by si vyskúšať nový šport alebo sa zlepšiť v tom, čo už vieš? Potrebuješ spoznať niekoho nového či novú alebo sa rozptýliť po rozchode? Máš záujem o športový aktivizmus? Vieš pomôcť s organizáciou?  
V prípade, že tvoja odpoveď aspoň na jednu otázku je áno, určite príď. Alebo príď so svojimi vlastnými otázkami a uvidíš. Keď ťa to bude s nami baviť, môžeš sa zapojiť do rôznych turnajov, súťaží a medzinárodných projektov v drese Lotosových kvetov. Popritom  spoznáš fajn ľudí, nadviažeš priateľstvá, naučíš sa nové veci a určite si spríjemníš svoj voľný čas. Stačí nás kontaktovať cez info@lotosovekvety.sk alebo cez sociálne siete facebook a instagram.

View this post on Instagram

A post shared by Sports club Lotosove Kvety (@lotosovekvety)

Robíte aj viaceré podujatia, ako napríklad Lotos Cup Bratislava 2022 v novembri alebo Športový víkend, ktorý bude od 30. 9. do 2. 10. aj v Košiciach. Ako sa na ne dá prihlásiť? Je nutné byť členom klubu alebo stačí prísť ako jednotlivec?

Tento rok organizujeme Lotos Cup Bratislava v sérii ďalších dvoch športových víkendov, v Košiciach a v Banskej Bystrici, pod názvom ŠPORTUJ S NAMI: SPÁJAME KOMUNITU <3.

Pozývame ťa na víkendy plné športovo-spoločenských aktivít. Vítaní sú všetci a všetky. Čaká ťa drink so športovcami a športovkyňami, zoznámenie, rozhovory, hry a príbehy. Tréningy vo všetkých našich športoch, ľahká turistika či prechádzka v meste. Beseda s Lotosovými kvetmi, ktorú zakončíme športovým kvízom s peknou odmenou za víťazstvo. Podrobnosti nájdeš v nasledujúcich udalostiach na facebooku alebo nás neváhaj kontaktovať. 

30. 9. – 2. 10. 2022, Športový víkend v Košiciach

21. – 23. 10. 2022, Športový víkend v Banskej Bystrici

Vyvrcholením projektu bude 10. ročník medzinárodného LGBTI+ športového podujatia. Na jednotlivé súťaže môžeš prihlásiť celý svoj tím alebo pokojne vyplň prihlášku len za seba.

11. – 12. 11. 2022, Lotos Cup Bratislava
Projekt Športuj s nami: Spájame komunitu! je čiastočne podporený z Fondu na podporu LGBTI+ komunity v Nadácii Pontis. Týmito aktivitami zároveň napĺňame prísľub Lotosových kvetov v rámci programu Európskej komisie #healthylifestyle4all.

„Vytvorenie bezpečného a inkluzívneho športoviska sa nedá dosiahnuť iba na papieri.“

Aká je vaša vízia do budúcnosti?

V správnom športovom klube či tíme by malo platiť, že: SILNEJŠÍ PODRŽIA SLABŠÍCH! Tento princíp je nanajvýš dôležitý pre LGBTI+ komunitu, pretože nás robí odolnejšími voči vonkajším útokom a posúva vpred. Náš športový klub chce a bude nápomocný v dosahovaní takej vízie slovenskej športovej scény, ktorú by sme mohli popísať viacerými predpokladmi: 

1.) funkčné antidiskriminačné smernice na ochranu LGBTI+ ľudí v športových organizáciách, 

2.) verejné vyjadrenia podpory na všetkých úrovniach – ministerstvo, zväzy a asociácie, kluby,

3.) verejné vyjadrenia podpory od profesionálov pôsobiacich v športe, vrátane reprezentantov,

4.) usmernenia ohľadom LGBTI+ ľudí k telesnej/športovej výchove pre všetky úrovne vzdelávania,

5.) pozitívne vzory – známe osobnosti zo sveta športu (hráčske, trénerské, rozhodcovské a pod.) otvorene sa hlásiace ku komunite alebo verejne podporujúce práva a prijatie LGBTI+ ľudí.

Vytvorenie bezpečného a inkluzívneho športoviska sa nedá dosiahnuť iba na papieri. Nestačí mať „fancy“ smernicu, hoci by bola podpísaná samotným predsedom alebo prezidentom klubu. Svoju politiku musíte propagovať, aby ste povzbudili všetkých ľudí. Aby sa nebáli športovať pre svoju sexuálnu orientáciu a rodovú identitu. V tomto svetle existuje stále obrovská priepasť medzi západnou a východnou časťou Európy.

Rozhovor pripravila Alex Michelčík

The post LGBTI+ športový klub Lotosové kvety prináša do športu inklúziu a bezpečný priestor appeared first on PRIDEkosice.sk.

Coming-out je dôležitý míľnik v životoch mnohých kvír ľudí a často nie je jednoduchý. Po vnútornom coming-oute nasleduje viacero ďalších v rôznych prostrediach, ako napríklad v rodine, v práci či medzi kamarátmi. Sú ľudia, ktorí sa rozhodnú nepodeliť o svoju identitu s ostatnými a aj to je v poriadku.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Coming-out vie byť náročný a ľudia, ktorí si ním prechádzajú, potrebujú podporu a prijatie od svojho okolia. Práve preto je nevyhnutné dostať túto tému do verejného priestoru a hovoriť o ňom. 

Organizácia Saplinq sa preto v rámci kampane Vyfarbi sa rozhodla zdieľať príbehy tých, ktorí si coming-outom prešli alebo si ním prechádzajú. Tieto príbehy by mohli slúžiť ako inšpirácia pre ďalších ľudí.

Kampaň má, ako sa zdá, úspech. Zatiaľ sa podarilo vyzbierať dosť financií na vydanie Dúhového diára a aj na vytvorenie webového sprievodcu coming-outom. Ďalším plánom sú prednášky pre mladých ľudí, ktoré budú zorganizované, ak sa podarí vyzbierať dostatočná suma. Kampaň Vyfarbi sa beží ešte do utorka.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Dúhový diár už teda uzrel svetlo sveta a jeho súčasťou sú aj omaľovánky. Kto sú však umelci, ktorí sa rozhodli špeciálne pre kampaň na podporu coming-outu vytvoriť originálne ilustrácie?

Kto sú autori ilustrácií?

„Som za každú srandu a rád realizujem kreatívne nápady. Omaľovánky som chcel stále vyskúšať tvoriť a práve preto sa mi táto možnosť páčila. Rozhodol som sa zamerať sa na inakosť, lebo tá mi príde veľmi krásna, ale spoločnosťou stále málo akceptovaná. Myslím si, že každý z nás by mal oslavovať svoju jedinečnosť,“ hovorí Lukáš, autor niektorých z grafík, ktoré nájdete v diári. 

Lukáš je mladý umelec z Košíc, ktorý sa okrem umenia aktívne venuje aj aktivizmu. Tento rok bol súčasťou stáže Laboratórium snov, ktorej výsledkom bol festival PRIDE Košice 2021. O Lukášovi sme však písali už predtým v rámci rubriky Teplá story.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Ďalšou autorkou je Alex. Rovnako ako Lukáš, aj Alex sa venuje okrem umenia aj aktivizmu a bola súčasťou organizačného tímu v rámci stáže Laboratórium snov. 

„Mám pocit, že inakosť v akejkoľvek jej forme je v našej spoločnosti stále vnímaná pomerne negatívne, čo je smutné. Každý*á z nás je jedinečná ľudská bytosť a to je podľa mňa práve to krásne! Preto som rada, že som svojou tvorbou mohla prispieť k tejto kampani a tvorbe Dúhového diáru. Verím, že dokážeme vytvoriť pestrú spoločnosť, v ktorej všetci*ky budeme môcť ukázať všetky svoje farby bez strachu z odmietnutia,“ hovorí. 

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Kampaň Vyfarbi sa jednoznačne prispela k tomu, aby sa debata o dôležitosti coming-outu dostala viac medzi ľudí. My dúfame, že tí a tie, ktorí sa rozhodnú coming-out podstúpiť, sa vo svojom okolí stretnú s pochopením a podporou. Veríme, že spoločne dokážeme vytvoriť akceptujúcu spoločnosť, kde sa ľudia nebudú báť vyfarbiť.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

A ak by ste potrebovali nejaké rady počas coming-outu, veľa užitočných tipov nájdete v rubrike Dobrá rada.

The post Dúhový diár je na svete! Kto sú umelectvá, ktoré prispeli svojou tvorbou k jeho vzniku? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Festival je zameraný najmä na kvír komunitu, jej priateľov, rodiny či podporovateľstvo. Je to kultúrne a osvetové podujatie, ktorého cieľom je informovať verejnosť o LGBTI+ témach a prispieť k eliminácii homofóbnych či transfóbnych postojov v našej spoločnosti. Od roku 2007 ho každoročne organizuje Iniciatíva Inakosť.

Aké filmy si pozrieť?

Tohtoročný program je naozaj pestrý. V piatok si návštevníci a návštevníčky festivalu môžu pozrieť napríklad súčasnú snímku s názvom P.S. Po prečítaní spáliť, ktorá rozpráva príbeh newyorských drag queens z doby pred stonewallskými nepokojmi, kedy byť kvír znamenalo porušovať zákon. Film je natočený podľa pôvodných rozhovorov a obsahuje aj doposiaľ nezverejnené autentické zábery či fotografie. 

Medzi ďalšími filmami, na ktoré sa môžete tešiť, je napríklad Amonit, ktorého dej sa odohráva v 40. rokoch 19. storočia a hovorí o láske dvoch žien,, alebo pásmo krátkometrážnych filmov s názvom Boys.

V sobotu vás čaká klasika Billy Elliot či súčasný film Učiteľ, ktorý už podľa názvu napovedá, že ide o príbeh dedinského učiteľa, ktorý čelí predsudkom a homofóbii zo strany rodičov žiakov. Na svoje si príde aj detské publikum, pretože medzi filmami je zaradená aj animovaná rozprávka s názvom O myške a medveďovi.

Aj v nedeľu sa môžete tešiť na zaujímavú porciu filmov. Medzi nimi je napríklad Veľká sloboda, čo je dráma odohrávajúca sa v povojnovom období, film s názvom Lola, ktorý rozpráva príbeh mladej transrodovej dievčiny, alebo ďalší animovaný film s názvom Luca, ktorý poteší nielen detského diváka či diváčku. 

Posledným dňom festivalu je pondelok 11. októbra. Tam sa budú premietať štyri súčasné filmy, a to Cikáda, Zamilovaná Anaïs, Ohnivák a Nie na mojom dvore. Celý program je zverejnený na oficiálnej stránke festivalu.

Nielen filmy

Aj keď je festival hlavne o filmoch, jeho súčasťou je aj viacero sprievodných podujatí. V sobotu 9. októbra sa bude v priestoroch Kina Lumiére konať diskusia s dúhovými veriacimi o ich skúsenostiach s vlastnou sexualitou a jej prežívaní v súvislosti s ich vierou. Diskusia nesie názov (Homo)sexualita v zasvätenom živote a jej organizátormi sú Dúhoví kresťania.

Môžete si užiť aj na queer technopárty v klube Radosť alebo si v Teplárni vypočuť hudbu zo známych LGBTI+ filmov. Obe spomenuté sprievodné podujatia organizuje Queer Slovakia.

Počas celého festivalu je kvôli pretrvávajúcej pandemickej situácii nutné dodržiavať platné opatrenia. Pobyt v kine je povolený len s prekrytými hornými dýchacími cestami a výhradne pre plne zaočkované osoby. 

Text: Alex Michelčík

Foto: Filmový festival inakosti

The post Filmový festival inakosti odštartoval 15. ročník appeared first on PRIDEkosice.sk.

Podarilo sa nám zistiť, aké filmy bude premietať Filmový festival inakosti v Košiciach. Program otvorí v stredu 14. 10. o 20.00 čilský film Silní. „Chcel som vyrozprávať príbeh lásky medzi dvomi mužmi, ktorí vedia, čo chcú, a zároveň sú úplne rozdielni, majú iné životné skúsenosti a inak sa dívajú na svet. A chcel som ho vyrozprávať bez viny, traumy či odhalenia, tak, ako sa takéto príbehy rozprávajú príliš zriedka,“ vyjadril sa na margo filmu režisér Omar Zúñiga Hidalgo.

Druhý festivalový deň (15. 10.) bude patriť kultovému americkému filmu Skrotená hora. O 18.00 uvidíte príbeh lásky dvoch kovbojov, ktorí sa stretli v lete roku 1963. Film sa právom zaradil medzi klasické diela kvír kinematografie a získal nielen tri Oscary, ale aj množstvo ďalších prestížnych cien.

V piatok 16. 10. o 20.00 zažijete atmosféru francúzskeho Leta 85. Dej sa krúti okolo šestnásťročného Alexisa, ktorý stretáva staršieho, charizmatického a tajomného Davida. Začína sa priateľstvo plné plavieb na mori, výletov na motorke, nocí bez spánku, slobody a spoznávania dospelého sveta. 

Prekliata láska príde na plátno kina Úsmev v sobotu 17. 10. o 20.00. Ako uvádzajú organizátori, ide o odvážnu vizuálnu štúdiu slávneho kontroverzného expresionistického maliara Francisa Bacona (1909 – 1992), ktorá zachytáva osemročný deštruktívny vzťah s jeho modelom a milencom Georgeom Dyerom.

V nedeľu 18. 10. o 18.00. sa ocitnete v Lete v Kreuzbergu. Na plátne budete sledovať 14-ročnú Noru, pre ktorú je leto v berlínskej štvrti Kreuzberg neznesiteľne horúce. Prázdniny trávi s kamarátmi na miestnom kúpalisku, čas zabíja videami pre svoj Instagram. Atmosféra leta sa však zásadne mení, keď sa zoznámi s pozornou a voľnomyšlienkárskou Romy, ktorá ju zasvätí do príťažlivých zákutí trendy Kreuzbergu.

Košickú časť Filmového festivalu inakosti uzavrie v pondelok 19. 10. o 20.00 britský film Amonit. Dej sa odohráva v 40. rokoch 19. storočia. Kedysi uznávaná Mary Anning hľadá fosílie na nehostinnom pobreží mora, aby ich predajom zarobila na živobytie pre seba a svoju chorľavú matku. Ponuku bohatého turistu, aby počas jeho neprítomnosti zasväcovala do svojej práce jeho manželku Charlottu, z finančných dôvodov nemôže odmietnuť. A hoci si s bohatou paničkou spočiatku zásadne nerozumejú, postupne sa medzi nimi začne vytvárať silné puto.

Ak nie ste z Košíc alebo máte obavy ísť v týchto časoch do kina, tak organizačný tím pripravil aj Filmový festival inakosti online, ktorý bude od 20. do 25. 10. Viac o festivale, filmových projekciách a vstupenkách sa dozviete na stránke FFi.

Úvodné foto: film Silní

___

Zaujal vás článok? Pozrite si aj ďalšie Tipy na LGBTI+ podujatia. Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post 6 LGBTI+ filmov, ktoré uvidíte v košickom Úsmeve appeared first on PRIDEkosice.sk.

Po voľbách v Bielorusku sa spustila vlna demonštrácií. Protestujúci veria v zvrhnutie diktátora Lukašenka, ktorý vládne v krajine od roku 1994. V revolúciu dúfajú aj domáci kvír aktivisti a aktivistky, hovorí Anna Bredová, organizátorka festivalu DOTYK.

„Cítime povzbudenie, v uliciach sa odohrávajú najväčšie protesty od 90. rokov a problematika ľudských práv je opäť v popredí. Ak sa politická situácia zmení, mohlo by to znamenať aj viac príležitostí pre LGBTI+ komunitu. Momentálne sme však v kríze.”

Posledný PRIDE pochod  v hlavnom meste Minsk prebehol v roku 2013. „Zákony zamedzujú ľuďom združovať sa v uliciach. Zhromaždenie môžete zorganizovať len so špeciálnym povolením, ktoré musí schváliť mesto a ak má stretnutie politickú myšlienku, určite vám ho zrušia,” vysvetľuje Anna.

PRIDE zrušil tento rok koronavírus

Mnohé pochody sa tak v krajine odohrali ilegálne a v roku 2009 PRIDE dokonca rozohnala polícia. Posledný sa síce odohral bez násilností na okraji mesta, no jeho organizátori boli neskôr nútení z Bieloruska ujsť.

„Vlastne, niekoľko aktivistov tento rok v máji chystalo ďalší PRIDE. Kvôli koronavírusu boli však nútení ho presunúť. Ak by nezískali povolenie na zhromaždenie v uliciach, zrejme by pripravili viacero menších akcií,” hovorí Anna.

Festival DOTYK vznikol v roku 2015 a upozorňuje na homofóbiu a sexizmus v spoločnosti. Keďže ide o kultúrne podujatie organizované v uzavretých priestoroch, nepúta toľko pozornosti a dokáže získať potrebné povolenia jednoduchšie.

„V roku 2018 sa stala nepríjemnosť, keď sme festival pripravovali počas ortodoxnej Veľkej noci a náboženskí aktivisti na to upozornili v médiách. Následne nám vedenie mesta oznámilo, že podujatie nemôžeme pripraviť na pôvodnom mieste, vraj kvôli havarijnej situácii. Neskôr zavreli aj ďalší podnik, ktorý sme si vyhliadli. Festival sme nakoniec museli pripraviť v skromnejších podmienkach,” spomína si Anna.

Zdá sa jej, že DOTYK pravidelne navštevujú aj agenti KGB. Vždy vytŕčajú z davu, sú v nevkusných oblekoch, no ešte sa nepokúsili zmariť priebeh, všimla si.

Nútia ich vyzliecť sa a bijú po genitáliách

V Minsku boli v minulosti dva gej kluby, dnes zostal len jeden. Polícia ho pravidelne navštevuje a síce málokedy niekoho zatne, vždy si od návštevníkov akcií pýta osobné údaje.

Počas súčasných protestov sú kvír ľudia mimoriadne ohrození, hovorí Anna. „Policajti sa k nim správajú násilnejšie, než k iným. Stačí, že vyzerajú inak, sú neobvykle oblečení, a viac ich zmlátia. Na viacerých zhromaždeniach proti Lukašenkovi sa už ľudia objavili aj s dúhovými vlajkami. Identifikovať vás vedia aj podľa správ, ak vám zabavia telefón.”

Podľa jej slov po zatknutí navyše dochádza k sexuálnemu násiliu, objavili sa prípady znásilnení, obeťami sú často gej muži. Všetkých nútia sa na polícii vyzliecť a často ich udierajú po genitáliách. Strážcovia zákona navyše protestujúcich nazývajú “buzerantmi,” čo len znásobuje homofóbiu v spoločnosti.

Bieloruskí politici o homosexualite nehovoria, tvária sa, že kvír ľudia neexistujú. O registrovaných partnerstvách ani niet reči. Pred prezidentskými voľbami Anna spolupracovala na kampani, ktorou sa kandidátov pýtali, aký majú názor na LGBTI+ témy a či by presadili nejaké antidiskriminačné zákony.

„Polovica z nich sa však dostala hneď do väzenia, takže sme nikdy nedostali odpovede. Minimálne jeden však vyhlásil, že každý by mal mať právo milovať, koho chce a že ženy sú si s mužmi rovné. V Bielorusku je to progresívne, pretože Lukašenko napríklad raz vyhlásil, že na ženy sa naša ústava nevzťahuje.”

Anna začala na festivale DOTYK pracovať v roku 2017 a hoci tvrdí, že kvír aktivizmus je psychicky náročný v bigotnej spoločnosti, cíti nádej. V septembri sa napríklad v rámci protestov pripravilo aj vydanie pochodu žien, ktoré bolo špeciálne venované kvír ľuďom. Bolo tak prvým podobným zhromaždením po dlhej dobe.

Text: Marek Hudec

Foto: Archív Anny Bredovej

___

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Bielorusko sa zmení, veria kvír ľudia. Stále zažívajú násilie, aj sexuálne appeared first on PRIDEkosice.sk.