Keď pred pár dňami v Čiernej Hore zlegalizovali životné partnerstvá pre páry rovnakého pohlavia, tak EÚ, queer komunita aj čiernohorský premiér Duško Marković prijali toto rozhodnutie s radosťou a nádejou. „Je to obrovský skok správnym smerom. V európskej Čiernej Hore neexistuje a nemal by existovať priestor na diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie,“ povedal Marković. Čierna Hora si prešla komplikovaným historickým vývojom, ktorý ovplyvnil aj život LGBT+ ľudí.
Čierna Hora bola jednou z prvých krajín bývalej Juhoslávie, ktorá odtrestnila homosexualitu už v roku 1977, no vzťahy väčšiny a queer komunity majú stále veľmi ostré hrany. Krajina v roku 2010 zákonom zakázala akúkoľvek diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, útoky na členov a členky LGBT+ komunity sú však pomerne časté a teplé páry stále čakajú na možnosť adoptovať si dieťa.
LGBT+ advokačná skupina Queer Montenegro v stanovisku k novej legislatíve uviedla, že tento zákon posúva komunitu o krok bližšie k slobode, rovnosti a k tomu, aby queer ľudí v Čiernej Hore štát prestal považovať za občanov a občianky druhej kategórie.
A aký je skutočný život LGBT+ ľudí v Čiernej Hore?
Ms.magazine pred časom priniesol sériu rozhovorov s otvorene queer Čiernohorkami, ktoré hovoria o tom, ako sa cítia v silne patriarchálnej a tradičnej spoločnosti a čo sa podľa nich v posledných rokoch mení.
„Coming out bol pre mňa pozitívnou skúsenosťou,“ hovorí mladá aktivistka Maria, ktorá za posledné roky zaznamenala viditeľný progres v legislatíve aj postojoch majority. „Moja rodina ma od začiatku bezvýhradne podporovala. Báli sa o moju bezpečnosť, ale spoločne sme to prekonali.“
Maria hovorí, že kľúčom pre ňu bola otvorená komunikácia. „Čím otvorenejšie som o tom so všetkými hovorila, tým lepších odpovedí sa mi dostalo. Uvedomila som si, akú ohromnú zmenu dokáže človek vyvolať len tým, že otvorene hovorí o svojom živote. Ľudí okolo seba dokážete dovzdelať a rozšíriť ich horizonty. Nikto nie je z kameňa, povedomie o téme sa dá postupne zvýšiť, názory sa môžu meniť,“ dopĺňa Maria, ktorá podporuje aj ďalších ľudí, aby urobili to isté.
Katarina z Podgorice za vynikajúci nástroj na coming out a zvyšovanie povedomia považuje písanie. „V minulosti som písala pre online LGBT+ fórum pod pseudonymom, ale keď som začala pracovať ako novinárka, uvedomila som si, že už nie je cesty späť. Nemôžete sa rozdvojiť a písať o sociálnych a osobných témach pod dvoma rôznymi menami.“
Vanja, ktorá pracuje v organizácií Queer Montenegro, sa obrane práv a rovnosti LGBT+ ľudí venuje profesionálne. Jej organizácia vznikla ako dcéra organizácie Juventas, ktorá od svojho vzniku v polovici deväťdesiatych rokov výrazne narástla a stala sa programovým a advokačným vzdelávacím strediskom. Vanja dnes pomáha v komunitnom centre podobnom našej PRIZME, kde pracuje ako koordinátorka umeleckého programu.
„O desať rokov by som sa chcela zobudiť vedľa milovanej osoby, s ktorou by som žila spolu s našou mačkou a psom. Chcela by som si otvoriť noviny a vidieť, že výraz LGBT už nemá obvyklé negatívne konotácie, a že väčšina komentárov pod článkami s touto tematikou nám prejavuje podporu namiesto nenávisti. Rada by som videla otvorenejší a populárnejší PRIDE, ktorého sa zúčastňujú všetci ľudia. Chcela by som mať istotu, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, a že to stačilo na to, aby sme ďalšiu generáciu dostali na našu cestu. A ešte dúfam, že v tom čase budú v bezpečí aj všetky včely,“ hovorí Vanja.
Legalizácia partnerstiev rovnakého pohlavia v Čiernej Hore jej dáva nádej, že sa jej túžby naplnia. My na Slovensku môžeme len dúfať, že naša krajina si vezme príklad a podobné sny sa stanú realitou každého a každej z nás.
___
Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie Teplé správy zo sveta. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.
PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!
