Pierre Cédrick Klimeczek je kaderník a vášnivý kuchár, ktorého môžete poznať z Instagramu, ale aj televíznych obrazoviek. Porozprávali sme s ním o jeho práci, vášniach a o tom, prečo sa rozhodol zapojiť do kampane Dúhová stužka.
Čo ťa presvedčilo, aby si sa zapojil do kampane Dúhovej stužky?
Pre mňa sú takéto veci úplnou samozrejmosťou. Pomoc najmä znevýhodneným patrí do môjho života. Už ako malý chlapec som pravidelne aj so sestrou štrajkoval s transparentmi pred cirkusmi, bitúnkami či ministerstvom pôdohospodárstva kvôli zastaveniu týrania zvierat. Neustále kopem za akékoľvek menšiny. Angažoval som sa v pomoci nepočujúcim, neraz som inicioval zbierky chorým deťom a pomohol im vyzbierať chýbajúce peniaze na auto či zdravotné pomôcky. A keďže som žil aj Brne či v Prahe, je mi úprimne ľúto, ako málo sa tu myslí na LGBT+ komunitu.
Kedy si začal cítiť počas svojho dospievania, že je s tebou niečo inak, ako to mali tvoji rovesníci?
To viem celkom presne. Pred ukončením základnej školy v 8. triede. Mal som plnú hlavu otázok, pochybností a cítil som, že sa niečo deje. Začal som odmietať jedlo, sledovať kriticky svoje telo, prospech šiel dolu vodou a začali posmechy a urážky od spolužiakov. Mal som pocit hrozného nepochopenia z každej strany. Doma agresívny otec a v škole nepríjemní spolužiaci. Cítil som sa hrozne osamelý. Moju inakosť chcela obvodná lekárka zo mňa „vytĺcť“ psychológmi. Zrejme si nevedela rady. Ja to skôr vnímam tak, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy.
Ako si prvýkrát otvoril so svojimi blízkymi tému comingoutu? Aké reakcie si dostal?
Mojej mame som to oznámil tak trochu alibisticky a rafinovane, akoby len medzi rečou. Aj to za výdatnej pomoci netere môjho bratranca. Trochu som aj čakal, kým sa naši rozvedú a ja sa budem môcť naplno nadýchnuť voľného života.
Z otca som mal vždy veľký strach. Dodnes si myslím, že ma tĺkol preto, lebo som nikdy nenaplnil jeho predstavy o „typickom“ synovi. O mojom comingoute sa dozvedel z bulvárneho týždenníka, kde sa písalo o tom, že žijem s nepočujúcim tanečníkom. Musela to byť „obrovská“ rana pre jeho mužské ego plné zidealizovanych predstáv.
Ale za to, že žil celé roky v sebaklame, ja nemôžem. Keď sa pozerám na staré zábery z dovoleniek, bolo hneď jasné, že asi na dievčatá nebudem. Aj keď ich spoločnosť milujem dodnes. Mnohé u nás prespávali a tak si aj mamina na chvíľku myslela, že sa to „spraví“.
Nespravilo sa. Našťastie je moja maminka úžasná, milujúca, chápajúca, tolerujúca bytosť. Presne ako bola jej mamina. Moja babka, ktorej priezvisko hrdo nosím. Zmenou svojho priezviska som sa vysporiadal s minulosťou a zároveň vzdal hold mojej babke. Bola to úžasná s silná žena. Vychovala svoju dcéru a ona zase vychovala mňa. Moja mamina je dnes mojou najlepšou kamarátkou.
Čo by si poradil mladším ľudom od teba, ktorých sa táto téma týka a chcú ísť s pravdou von?
Ťažko povedať, kedy je ten správny čas, každopádne by som určite začal zdôverením sa najbližšiemu kamarátovi, kamarátke. Až potom ísť za rodičmi. Nebojte sa odmietnutia, nepochopenia. Buďte odhodlaní a sami sebou. Tí, ktorí vás skutočne ľúbia, vás budú milovať takých, akí ste. Neobviňujte sa a nehľadajte chyby v sebe. Všetko je v najlepšom poriadku. A ak má s vami niekto preto problém, tak je to len jeho problém. Žite svoj život, ako chcete a s kým chcete.
Si aktuálne vo vzťahu?
Povedal by som to tak, že je to komplikované.
Chrániš si svoje súkromie alebo nemáš problém otvorene o ňom hovoriť, napr. aj na Instragrame, kde ťa sleduje plno ľudí?
Nemám absolútne žiadny problém s otvorenosťou. Dokonca aj pikantnejšie témy nie sú pre mňa tabu. Občas majú ľudia problém s mojou úprimnosťou, aj keď tvrdia, že ju majú radi a očakávajú ju. Je to pre mňa taký zvláštny paradox tejto doby. Hovoria, že mám povedať názor, nech je akýkoľvek, že ma budú rešpektovať. A keď ho poviem, otočia sa mi chrbtom. Občas sa v ľuďoch nevyznám.
Ako vnímaš postavenie LGBT+ ľudí na Slovensku?
Za mňa jedna veľká katastrofa. Keď zoberiem do úvahy to, že sme po rozdelení Československa mali s Čechmi rovnakú štartovaciu čiaru. No dnes vidím, ako veľmi sú Česi v popredí, čo sa týka vnímania potrieb menšín a ich akceptácie. Je mi z toho úprimne do plaču.
Cítim ohromný smútok a zároveň aj krivdu, že mnohí talentovaní mladí ľudia musia doslova utekať z rodnej krajiny pre lepšiu akceptáciu a integráciu. Napríklad aspoň do Prahy, Viedne či Londýna.
Stretávaš sa s negatívnymi názormi na teba či tvoju prácu práve preto, že si gay?
Vďakabohu, čím ďalej, tým menej. Ale v podstate mám pocit, že sa musím neustále obhajovať, že nie som len prefláknutá „stará buzna“, ale dokážem a viem aj čosi iné. Napríklad v Prahe či v Brne, kde som žil, nikto takéto veci už dávno nerieši. No tu sa z času na čas ešte stane, že niekto si rypne, posmieva sa či zazerá.
Myslíš si, že v tomto smere pomôže aj kampaň Dúhovej stužky?
Pevne v to verím a veľmi si to prajem. Presne toto je cesta ako preprogramovať Slovákov na otvorené, vnímavé a tolerantné bytosti, ktoré nie sú sebestredné a egoistické. Dúhova stužka je zmysluplný projekt, preto sa mi okamžite zapáčila tá pointa. Predpovedám jej veľkú tradíciu a dlhú životnosť.
Zviditeľnil si sa v rámci kuchárskej šou. Ak by si šiel do podobnej relácie, pripol by si si na seba aj Dúhovú stužku?
Určite áno! Nemám so svojou identitou, presvedčením a túžbami absolútne žiaden problém. V prípade dúhovej stužky je obzvlášť dôležité, aby ju videlo čo najviac ľudí. Aj v prípade, ak ste sám súčasťou LGBT+ komunity, a ešte dôležitejšie je to, ak ste sympatizant a podporovateľ. Zároveň tým idete s kožou na trh, takže to pre mnohých znamená vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Moja mamina aj sestra okamžite po spustení kampane poslali peniaze na účet Prizmy a tešili sa, že si pripnú svoju stužku.
Je varenie pre teba stále skôr hobby? Alebo máš s ním aj nejaké profesionálne úmysly?
Vždy som tvrdil, že varenie je mojou drogou. Platí to dodnes a myslím si, že láska k nemu prerástla v obrovskú vášeň. Ženie ma vpred to, že sa na mňa obracajú špičkoví odborníci z gastronómie so žiadosťou o spoluprácu, a zároveň píšu najmä ženy, ako sa im páčia moje recepty či blogy zo života, ktoré píšem.
Čo sa týka varenia a ďalších prípadných spoluprác, nebránim sa ničomu. Nemám zatiaľ ambície profesionálne pracovať len v gastronómii, aj keď predstava svojho food trucku môže vyzerať lákavo. Aktuálne ma to ťahá k médiám, môj jediný nenaplnený sen je pracovať ako spíker či moderátor, bolo by skvelé si ho ešte splniť. Ktovie, možno sa časom vrátim k výrobe čokolády do Brna, ale variť neprestanem nikdy ani písať a odovzdávať niečo zo seba.
Popri varení pracuješ aj v kaderníckom salóne. Ktorá činnosť ťa baví viac?
Minulý rok v lete som si splnil ďalší sen o prepojení všetkých vecí, ktoré mám rád. S priateľom sme otvorili 1. BEAUTY obývačku sLOVEnska, ktorú nám pokrstila úžasná Olinka Belešová ako Pani Erika. Ide o chutnú kaviarničku a salón krásy v jednom. Tam sa môžem realizovať kompletne a spojiť všetky moje ja. Nájdete tam produkty pre krásu, ale aj do kuchyne, ktoré sám vyrábam pod vlastnou značkou, a tiež tam robím ľudí krásnymi.
Text: Ema Choutková
___
Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.
PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!
