Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

To, že je súčasť LGBT+ komunity, nevníma ako niečo zvláštne, naopak je za to vďačný

“Ak by som nebol z LGBT+ komunity a hlavne ak by som nebol transrodový, tak nespoznám toľko skvelých ľudí, nezažijem toľko krásnych chvíľ a nemal by som pohľad na svet, ktorý mám,” hovorí Viktor, 16-ročný transrodový chalan. 

Viktor je z Košíc a momentálne študuje na strednej odbornej škole umeleckého priemyslu. Okrem umenia sa venuje aktivizmu alebo trávi čas s blízkymi ľuďmi, ktorých považuje za rodinu. Podľa vlastných slov má s prijatím od okolia celkom pozitívne skúsenosti a myslí že, že to má v tomto ohľade menej náročné ako väčšina ľudí. 

“Moji rodičia nemajú nejaký extra problém s tým, že som LGBT+. Rešpektujú to a podporujú ma, ako najlepšie vedia, a mám ich veľmi rád,” hovorí. 

Na základnej škole jeho identitu tiež nikto extra neriešil. Viktor bol out medzi spolužiakmi, ktorí s tým nemali problém. Dokonca mal aj jednu podporujúcu učiteľku.

“Teraz na strednej škole je to ale úplne niečo iné. Predsa len je to umelecká škola. Veľká časť žiakov na mojej škole je LGBT+, takže s kolektívom nemám žiaden problém,” vysvetľuje situáciu Viktor. Ďalej dodáva, že aj spolužiaci, ktorí nie sú z komunity, ho v pohode prijali. Väčšina učiteľov jeho identitu tiež nerieši a volajú ho jeho preferovaným menom.

Aj napriek prevládajúcim pozitívnym skúsenostiam sa stále nájdu ľudia, ktorí odmietajú akceptovať Viktorovu identitu. “Vlastne to ani nemôžem riešiť, ak sú súčasťou učiteľského zboru. Oháňajú sa tým, že mám legálne meno a určený rod, tak by som mal na ne reagovať, čo je úplná hlúposť,” hovorí Viktor: “Ak by som od nich vyžadoval prezývku, vôbec by sa to neriešilo.”

Potom sú tu náhodné stretnutia na ulici, kedy k nemu prídu úplne neznámi ľudia. “Pýtajú sa ma, či som žena alebo muž. Dlhý čas som to ignoroval, lebo som nemal kapacitu to riešiť, ale v poslednej dobe sa pýtam, prečo to chcú vedieť a ako by sa cítili, keby niekto príde za nimi a spýta sa ich to,” vysvetľuje Viktor. Podľa jeho slov ľudia ani nevedia, prečo to robia. 

Cez umenie vyjadrujem, ako sa cítim

Viktor sa venuje rôznym druhom umenia. Vyjadruje tak svoje pocity, ale aj postoje a názory, ktoré pretvorí do diela.

“Snažím sa vyjadriť aj to, ako vidím momentálnu spoločnosť, či už politicky alebo sociálne, ale aj ekonomicky. Pod to samozrejme patrí aj postavenie LGBT+ komunity,” hovorí a ďalej dodáva, že aj jeho existencia a následne aj tvorba sa dá sama o sebe považovať za niečo politické a aktivistické. 

Za krásne prepojenie aktivizmu a umenia Viktor považuje výstavy, ktorých téma sa týka LGBT+ komunity alebo inakosti všeobecne. Tvorbou prispel aj k výstave s názvom Kvitnem v tme, ktorá bola sprievodným podujatím tohtoročného Pride v Košiciach. 

“Ľudia sa cez umenie na takýchto výstavách vedia priblížiť k iným ľuďom a precítiť ich pocity, túžby a obavy. Myslím si, že na základe toho si aj veľa tých, ktorí nás nepodporujú, možno uvedomí, že aj my sme len ľudia,” vysvetľuje Viktor.

Chcem pomôcť ľuďom v komunite

Viktor pôsobí ako dobrovoľník pre Pride Košice a komunitné centrum PRIZMA, zúčastňuje sa rôznych projektov a školení. Do dobrovoľníckeho programu sa zapojil začiatkom roka 2019.

“Chcel som sa zapojiť už skôr, ale neurobil som to, pretože som tam nikoho nepoznal. Až po mojom prvom Pride v roku 2018 a zoznámení sa s ľuďmi z dobrovoľníckeho programu a organizačného tímu som sa cítil komfortne,” objasňuje situáciu Viktor. 

Hovorí, že vždy chcel pomáhať ľuďom z komunity a prispieť k veci, ktorá má zmysel. Dobrovoľníctvo tiež považuje za spôsob sebarozvoja a učenia sa novým veciam. 

Informovanosť ľudí o LGBT+ témach je podľa Viktora veľmi dôležitá, ak chceme vytvoriť tolerantnejšiu spoločnosť. “Ďalej si myslím, že veľmi pomáhajú osobné skúsenosti s LGBT+ ľuďmi. Toto je asi najlepší spôsob, ako niekto dostane nový pohľad na vec a niečo sa naučí,” hovorí. 

Ako však dodáva, ľudia to najprv musia sami chcieť, a niekedy ich proste nezmeníme. “Ľudia často svoje nepochopenie ochraňujú zákonom alebo náboženstvom, čo je smutné, pretože ja nič zlé nerobím, len oni to buď nevedia alebo nechcú pochopiť,” objasňuje Viktor.

Napriek tomu vlastnú identitu nepovažuje za niečo zvláštne. “Moji kamaráti ma prijali úplne v pohode. Väčšina z nich je queer a mám ich veľmi rád,” dodáva na záver. 

Alex Michelčíková

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

Doručíme ti čerstvú dávku láskyplného obsahu