V týchto dňoch sa do kín dostáva film Buzz Lightyear – animovaná novinka z dielne Disney a Pixar o vesmírnom strážcovi Buzzovi, ktorého poznáte z Toy Story. Jeho najlepšiu kamarátku a kolegyňu Alishu uvidíme na plátne pobozkať svoju partnerku. Buzz Lightyear sa tak do histórie zapíše ako prvá disneyovka s priamym prejavom náklonnosti medzi postavami rovnakého pohlavia.
Scéna s lesbickou pusou bola z filmu pôvodne vystrihnutá. Rozhodnutie ponechať ju padlo po protestoch zamestnancov Disney, ktoré súviseli s floridským zákonom „Nehovor slovo gay“ namiereným proti LGBTI+ ľuďom.
Vlna nesúhlasu z konzervatívnych kruhov na seba nenechala dlho čakať. Queer reprezentácia v médiách pre deti je stále horúcou témou. Jej odporcovia zvyknú argumentovať tým, že ňou zbytočne zmätieme deti a ohrozíme ich zdravý vývoj.
Nezisková organizácia GLAAD, ktorá sa zaoberá zobrazením LGBTI+ ľudí v médiách, to však vidí inak. Jej zástupkyňa Megan Townsend minulý rok povedala, že inkluzívne príbehy v detských programoch pomáhajú deťom rozvíjať pocit vlastnej hodnoty už od ranného veku.
Hoci štúdio Disney vykročilo smerom k priamej inklúzii len teraz, queer ľudia nachádzajú v disneyovkách útočisko už dávno. Metaforicky. Prostredníctvom hrdiniek a hrdinov, ktorí sú niečím inakší, nepochopení rovesníkmi ani spoločnosťou. Sprvu svoju inakosť taja alebo sa za ňu hanbia. Postupne však zistia, že ich krása a sila spočívajú práve v odlišnosti. Takto „zakódované“ queer postavy nám Disney ponúka už od svojich začiatkov.
Býček pacifista a nerozhodná dračica
Prvého teplého-neteplého nám štúdio Disney predstavilo už v roku 1938 v oscarovom animáku Býček Ferdinand. Kým sa ostatné býky pripravujú na zápasy, Ferdinand si potichu sedí pod stromom a privoniava ku kvetom. Má ladnú chôdzu a poklipkáva si dlhými mihalnicami. Jeho vizuál hrá do karát stereotypu zženštilého geja. Pozitívom však je, že ani rozprávač, ani spracovanie nenaznačujú, že je na ňom niečo odsúdeniahodné.
Predlohou filmu je kniha, ktorá bola vo vtedajších vojnových časoch vnímaná ako propagácia pacifizmu. Hitler sa dožadoval jej spálenia a v Španielsku bola zakázaná až do smrti generála Franka (1975).
Film Nerozhodný drak z roku 1941 je o drakovi, ktorý si namiesto chrlenia plameňov radšej popíja čaj, skladá básničky a tancuje. S drakobijcom, čo na neho poslali dedinčania, sa skamaráti a boj medzi sebou len zinscenujú. Aj on je vykreslený stereotypne teplo, dokonca viac ako Ferdinand. K výrazným mihalniciam a ladným pohybom sa pridáva aj vyššie položený hlas. Drakova feminita je natoľko zdôraznená, že recenzent novín The Times ho považoval za dračicu.
Žiadne slečny v núdzi. Nečakajú na princa, poradia si samy
„Kto je to dievča, čo sa na mňa pozerá zo zrkadla? Prečo je môj odraz niekto, koho nepoznám? Aj napriek snahám už viac nedokážem skrývať, kto som. Kedy mi môj odraz ukáže, kým som vo svojom vnútri?“
Toto spieva princezná Mulan v titulnej piesni k filmu Legenda o Mulan. Niet sa čo čudovať, že do týchto slov sa dokážu vcítiť transrodoví a nebinárni ľudia. Mulan je mladé dievča, ktoré prezlečené za chlapca nastúpi do čínskej armády. V priebehu filmu sa musí popasovať nielen s nájazdom Hunov, ale aj s rodovými stereotypmi. Najprv nedokáže byť dosť ženská a pri výcviku zistí, že nevie ani ako byť správnym mužom.
Určite ste už zachytili, že mágiu Elsy z Ľadového kráľovstva vníma LGBTI+ komunita ako alegóriu na homosexualitu. Queer podtext je z filmu cítiť natoľko, že jeho tvorcovia a herci musia v rozhovoroch pravidelne odpovedať na otázky o jej sexualite. Priamej odpovedi sa cielene vyhýbajú. Žeby si nechávali otvorené zadné dvierka pre tretie pokračovanie?
To, že si Elsa nehľadá princa, otvorilo brány predstavivosti aj komunite asexuálov a aromantikov. Blízky je im ústredný motív oboch Ľadových kráľovstiev – láska v rodine, medzi priateľmi a spájanie komunít.
Keď celý film rozmýšľaš, či je to naozaj len priateľstvo
Po minuloročnej premiére filmu Luca sociálne siete zaplavili príspevky o tom, aký krásny teplý príbeh nám Disney prinieslo. Luca a jeho kamoš Alberto vyzerajú ako obyčajní chlapci, ktorí objavujú život v malebnom mestečku na talianskej riviére. Majú však tajomstvo. Vo vode sa menia na morské príšerky a tie ľudia v meste kvôli predsudkom nechcú. Luca je príbeh o nerozlučnom priateľstve, z ktorého sa človeku zatočí hlava, a o lete, ktoré navždy mení život.
Režisér Enrico Casarosa bol prekvapený, koľko fanúšikov vidí vo vzťahu Lucu a Alberta niečo viac. Pre magazín TheWrap však uviedol, že hoci túto alegóriu nemal pri vzniku filmu na mysli, cíti sa ňou poctený. Luca je podľa jeho slov film o otvorenosti voči akýmkoľvek rozdielom.
Podobných príkladov symbolickej queer skúsenosti je v animovanej filmografii Disney neúrekom, len si treba nasadiť dúhové okuliare. Otvorenejšia reprezentácia je dôležitá a žiadaná, ale tú v inotajoch tiež netreba prehliadať. Queer deckám stojacim na prahu komunity, takým, ktoré sa zatiaľ neodvážia spraviť coming-out alebo si svojou identitou nie sú isté, môže rúško tajomstva dodať pocit bezpečia, ktorý by inak nemali.
Text: Petra Kmecová
Úvodný obrázok: Disney
